Choď na obsah Choď na menu
 


Vývoj kognitívnych funkcií dieťaťa v predškolskom veku

25. 11. 2011

Stručná charakteristika  vývoja kognitívnych funkcií  detí v období predškolského veku.
 
 
Dieťa predškolského veku
 
Charakteristickou črtou predškolského veku je stabilizácia vlastnej pozície dieťaťa, diferenciácia jeho vzťahu k svetu, k čomu prispieva predstavivosť, ktorá je vo fáze fantazijného spracovania informácii, intuitívneho uvažovania  logikou. Pretrvávajúci egocentrizmus ovplyvňuje uvažovanie ako aj komunikáciu, dieťa lipne na svojom pohľade na svet , ktorý preňho predstavuje istotu. Predškolský vek je označovaný ako obdobie iniciatívy.
 
Je základom vývoja poznávacích procesov a zdokonaľovania  dieťaťa  v komplexnej charakteristike na určitom stupni biologického a psychického vývinu . Všetky poznávacie procesy sa vyvíjajú intenzívne, čo umožňuje dieťaťu v tomto období získavať stále presnejšie informácie o okolitom svete. Trvá od 3 do 6 –tich až 7 rokov. Horná hranica je daná nástupom dieťaťa do školy. Je to obdobie, kde dominuje hra, ako hlavná spontánna činnosť, dieťa sa viac zapája do hier s vrstovníkmi, t.j. rolové hry, rozprávky, konštrukčné hry a hry s pravidlami. Podľa Zeliny a Zelinovej: “Dieťa pred dovŕšením 3. roku ešte si neuvedomuje, že sa má správať podľa určitých noriem a pravidiel“. Predstavuje spôsob vyjadrenia vlastnej interpretácie reality postoja k svetu i sebe samému. Symbolická hra slúži dieťaťu predškolského veku ako prostriedok na vyrovnanie sa s realitou, ktorá je pre dieťa zaťažujúca. Symbolická hra mu dovoľuje chovať podľa svojich predstáv a prispôsobiť realitu aspoň dočasne svojim potrebám, v hre je dieťa slobodne a spracováva situáciu tak ako to jemu vyhovuje. Tematická  hra na niečo slúži na precvičovanie budúcich rolí- na školu , na obchod, na lekára.
V období predškolského veku zisťuje, kto je, vytvára si svoje prvé postoje, názory a vlastnú identitu, ktorá sa rozvíja a to na základe okolitých faktorov, hodnotí sa podľa názoru rodičov, začína sa u nich prejavovať egocentrizmus, rozvíja sa jeho fantázia a magické myslenie, osvojuje si dodržiavanie určitých noriem, pravidiel, ako odmena - trest, uznanie -pocit viny, prejavuje sa prosociálne správanie ( istý druh empatie, napr. ovládanie agresivity a vlastných potrieb ), výrazne sa zlepšuje mobilita dieťaťa- zvláda základne sebaobslužné zručnosti
( jedenie, obliekanie, hygienické návyky ),  jemná motorika, hľadá si medzi svojimi vrstovníkmi kamaráta, tzv. voľba dvojníka.
 
Rozvoj detskej identity v predškolskom veku sa vyznačuje typickými  osobitosťami  pre predškolský vek a to:
 
Vnímanie  
Je pre dieťa predškolského veku zo všetkých poznávacích procesov   najdôležitejšie. Činnosť receptorov  zapojených do vnímania sa  na základe  zdokonaľovania funkcií nervovej sústavy zjemňuje a spresňuje. Väčšinou má už vyvinutú citlivosť pre vnímanie a zdokonaľovanie orientácie v okolitom svete dospelých. Má rozvinuté zmyslové orgány na vnímanie tvarov predmetov. Vnímanie v predškolskom veku  je vyvinuté na takej úrovni, že mu už umožňuje dostatočne diferencovať základné kvality predmetov a javov. Pomocou hmatu  dieťa už   rozlišuje aj zložité tvary, zrakom rozoznáva aj doplnkové  farby. Situácie ktoré sú prístupné detskému chápaniu  a ktoré zodpovedajú jeho  doterajším skúsenostiam, dokáže vnímať analyticko-syntetickým spôsobom. Predmety a javy menej známe , naopak vníma mechanicky a schematicky. Vnímanie závisí od jeho záujmov. Vníma nečlenené celky, nevšíma si detaily, spája rôzne prvky, ktoré spolu nesúvisia. V oblasti zrakového vnímania je pre tento vek typická  nepresnosť a slabá ostrosť vnemu. Dieťa nevníma  tretí rozmer. (Obrázky  nakreslené v perspektíve vníma ako plošné, dvojrozmerné).
 
 
Vývin vnímania detí sa člení na tri štádia:
  • štádium predmetov -napr. jednoduché popísanie predmetov na obrázku;
  • štádium činností- popis čiastkových vzťahov v izolovanej zložke, napr. popis hier s vrstovníkmi v materskej škole
  • štádium vzťahov- pochopenie celého výjavu -pointa a logický zmysel, napr.  vysvetlenie účelu hry a cieľu danej hry; Dieťa vníma realitu, no dominujúca je tu stále fantázia, ktorá sa prejavuje aj v hre a v iluzijných hrách. Taktiež sa predlžuje čas venovaný jednej hre ( v 6.roku je to už viac ako 1.hodinu ).
 
.
Vývoj poznávacích procesov
 
  • fenomenizmus- dieťa  reaguje na bezprostredné podnety, svet je preňho taký, ako sa javí,  nechápe jeho zložitosť. Pre dieťa je viac dôležité ako sa mu javí situácia , svet je preňho taký aký vidí , jeho podstatu stotožňuje s viditeľnými znaky , napr. odmieta akceptovať , že veľryba nie je ryba
 
  • prezentizmus- ide o väzbu myslenia na prítomnosť, na akutálnu podobu sveta
 
  • egocentrizmus-myslenie je zamerané na seba, dieťa uprednosňuje svoj subjektívny dojem a tým vzniká skresleni vo vnímaní, napr. dieťa si zakrýva oči s presvedčením, že keď ono ostatných nevidí, tak ani oni jeho. Nemá predstavu o pluralite názorov a chýba mu impulz k hľadaniu objektívnej pravdy, má tendenciu skresľovať úsudok na základe vlastného postoja a preferencie
 
  • absolutizmus-myslenie je statické, ťažko sa mení. Je to prejav potrieb dieťaťa mať istotu, verí v svoju pravdu a nerado pripúšťa  viacznačnosť
 
  • centralizácia je subjektívne podmienená redukciou informácii. Dieťa lipne na jednom obvykle    percepčne nápadnom znaku , ktorý považuje za podstatný a prehliada  iné menej výrazné aj keď objektívne významnejšie. Dieťa predškolského veku nedokáže uvažovať  komplexne. 
 
  • Pozornosť je nestála, ovplyvnená podnetmi, ktoré pochádzajú z okolia. V 3-4 rokoch je necielená, neriadená vôľou. V 5.roku sa začínať sústreďovať, no úmyselná pozornosť sa zdokonaľuje až v 6.roku. Rozvíjanie úmyselnej pozornosti je veľmi dôležité pre vstup dieťaťa do školy.
 
  • Pamäť Rozvoj pamäťových schopností závisí na dozrievaní mozgových štruktúr a na aktuálnej úrovni kognitívnych schopností a skúseností.
Oblasti vývoja explicitnej sématickej pamäte:
·         Zvýšenie kapacity pamäte a rýchlosti spracovania informácii. Rozvoj tejto oblasti podmieňuje dozrievanie príslušných mozgových štruktúr , pozitívne ich ovplyvňuje aj špecifická stimulácia , napr. pamäťové hry. Významne závisí na schopnosti selektívneho a systematického zameriavania pamäte. . Dieťa predškolského veku si dokáže zapamätať viac, keď môže využiť logické súvislosti. K udržaniu pamäte prispieva aj miera informovanosti o danej oblasti.
·         Implicitná procedurálna pamäť- sa rozvíja sa kontinuálne bez nápadností a kvalitatívnych zmien. V predškolskom veku dochádza v tejto oblasti len k malým zmenám . Implicitná pamäť má význam v každodenných situáciách, keď sa dieťa učí pozorovaním iných ľudí a prejaví sa osvojením rôznych  schopností. Staršie predškolské deti už dokážu uvažovať podľa náročnejších kritérií. funkčné vlastnosti –vlak aj auto ide a môže niečo voziť príčinné súvislosti čokoláda- rozpustená čokoláda – ľad
·         stupne vyjadrenia – uvažujú v dimenzii poklesu,  rastu malý pes, veľký pes , malý vták Ak má dieťa správne analogicky uvažovať musí mať potrebné vedomosti a musí chápať podobnosti . Na tejto úrovni dochádza k vývinovému posunu od vizuálnej podobnosti k väčšiemu dôrazu na funkčné vzťahy. Emotívnosť je typickým znakom pre pamäť  dieťaťa v tomto veku. Je zo začiatku neúmyselná, chýba selekcia a spracovanie nových informácií, dieťa si pamätá iba to,  čo naňho silno zapôsobilo, alebo s čím sa dlho stretáva ( napr. mená blízkych, často používané slová ). Pamäť je mechanická. Až  v období 4-6 roku  sa objavujú prvé náznaky úmyselného zapamätania, dieťa je schopné pamätať si  podnety, ktoré sa ho citovo nedotýkajú.  Vtedy sa  začínajú budovať slovno- logické pamäti.
·         Slovná zásoba a rečTaktiež sluchové vnímanie sa postupne zdokonaľuje, mení sa jeho rozsah a intenzita, analýza zvukových podnetov je už jemnejšia. Zlepšovaním kvality hudobného sluchu má dieťa možnosť rozlišovať jeho farbu, silu a výšku tónu. Zvyšuje sa schopnosť presne vnímať zvuky ľudskej reči, čo má zásadný význam pre rozvoj reči po stránke výslovnosti a intonácie.  Reč sa rýchlo rozvíja, v 3. rokoch vie dieťa asi 300 slov a na konci predškolského veku je to asi 3500  slov. V dôsledku nízkej komunikácie dospelých s deťmi, môžu deti ovplyvnené týmto faktorom zaostávať v rozvoji slovnej zásoby a v komunikácií. Dieťa si v 6. roku života začína pomocou vôle zámerne pamätať.
 
 
Myslenie  
 
Spôsob akým dieťa pozerá na svet a ako si vyberá informácie“
 
Je konkrétne, egocentrické, no dieťa nie je schopné ešte premýšľať v abstraktných pojmoch a tak sa vyznačuje magičnosťou. Premýšľa o tom, čo vidí, čo robí, koho stretáva. V detskom myslení v predškolskom veku rozlišujeme dve obdobia:
  • obdobie otázok typu: “ čo je to?”
  • obdobie otázok: “prečo?” “načo?” “ako?“
 
Prostredníctvom týchto otázok sa rozvíja myslenie a preto na ne treba trpezlivo odpovedať.Zlepšuje sa aj výslovnosť, no až 50-60% detí má problém s výslovnosťou  niektorých samohlások ( r, s, t, d, l,..).“Myslenie dieťaťa je skôr prelogické, nerešpektuje plne všetky podstatné znaky reality, je do značnej miery subjektívne skreslené.
 
 
 
 
Spôsob akým spracováva informácie a ako ich interpretuje.
 
  • Magičnosť – dieťa má tendenciu pri  interpretácii diania v reálnom svete pomáhať si fantáziou , ktorá poznanie dieťaťa skresľuje. Dieťa predškolského veku nemá rozdiel medzi skutočnosťou a fantazijnou produkciou.
  • Animizmus – priraďovanie vlastností živých resp. ľudských bytostí neživým predmetom.Dieťa je presvedčené , že fyzikálne pohyby a premeny sledujú určité ciele a sú nejakým   spôsobom motivované – slniečko kráča po oblohe , rieka beží po kameňoch. Dieťa vie rozlíšiť živé a neživé , ale ešte je schopné tieto rozdiely prehliadať a očakáva od neživých vecí prejavy živých bytostí.
  • Artefacializmus – spôsob vykladania okolitého sveta, jeho typických znakov, dieťa má predstavu , že to urobil nejaký človek – hviezdy a mesiac dal na oblohu, napustil rieku,
  • Absolutizmus – pre dieťa predškolského veku je táto tendencia nepredstaviteľná,  relativita názorov dospelých je pre ne nepochopiteľná. Pre dieťa predškolského veku má aktuálna podoba sveta úplne dominantný význam ,   jeho zásadnejšie premeny chápe ako stratu pôvodnej totožnosti. Dieťa síce pochopí pojem trvalosti existencie ale stále nechápe trvalosť podstaty a jej nezávislosti na zmene  vonkajšej podoby – preto napr . 4 ročný chlapec plakal, keď starý otec ostrihal ovečku, že nie je jeho...
 
Chápanie priestoru , času a počtu
 
·         Priestor- Egocentrická predstava je charakteristická pre orientáciu v priestore. Deti predškolského veku majú tendenciu preceňovať veľkosť najbližších objektov, podceňovať vzdialenosti. Nevedia dobre odhadnúť priestorové vzťahy. Vedia bez problémov rozlíšiť polohu hore a dole ale k diferenciácii polohy vpravo , vľavo dieťa ešte nedozrelo. Zohráva tu úlohu aj  dozrievanie laterality, mechanizmy biologického zrenia.
·         ČasPojem času- sa rozvíja veľmi pomaly, dieťa predškolského veku rozlišuje skôr, neskôr , kratšia a dlhšia doba a na konci tohto obdobia začína rozumieť ich vzťahom. V závislosti na egocentrizme a názorovom konkretizme poznávacích procesov meria dieťa čas prostredníctvom udalostí a opakujúcich sa javov. Prezentivizmus  v náhľade na svet sa  prejavuje koncentráciou na prítomnosť , dieťa je viazané na aktuálne  vnímané dianie. Pre členenie času využívajú deti dni v týždni, dlhšie jednotky - mesiace , ročné obdobia dokážu vymenovať, čiastočne poznajú ich obsah , ale vo vlastných úvahách ich nepoužívajú. Časové pojmy zahrňujúce minulosť a najmä budúcnosť nemajú v tomto období presnejší obsah. Akékoľvek dianie vzdialenej budúcnosti je pre dieťa nereálne a nezaujímavé. Vzťah dieťaťa k času  nie je preňho  dôležitý a veľakrát je dokonca obťažujúci. Dieťa sa neponáhľa , významná je preňho  súčasnosť , nie budúcnosť – čas obeda, hry, spánku. V rámci kognitívneho vývinu  sa pomaly rozširuje porozumenie času v smere do hlbšej minulosti a do vzdialenejšej budúcnosti.
·         Počet - Dieťa predškolského veku sa naučí chápať počet ako jedno z možných klasifikačných  kritérií- Pochopenie významu  kvantifikujúceho hodnotenia je vo veľkej miere stimulované sociokultúrne. V predškolskom veku má počítanie všetky znaky názorného , intuitívneho myslenia viazaného na jeden aspekt.  Chápanie počtu -  podstaty číselnej hodnoty. Už na začiatku predškolského veku deti poznajú názvy čísel ,ale nechápu podstatu číselného pojmu. Chápu základné kategórie málo, veľa, vedia , že keď niečo pridáme celkový počet sa zvyšuje a keď uberieme tak klesá. Do 5 rokov deti mávajú problémy s pochopením vzťahov medzi číslami – relatívneho významu čísel.
 
·         Predškolské deti posudzujú množstvo vizuálne t. j percepčným odhadom , takto dokážu diferencovať len malé množiny obsahujúce 4-5 prvkov. Ak by ich bolo viac , dieťa vie , že je to väčšie množstvo ,ale presnejšie ich nedokáže diferencovať . Dokáže to len vtedy keď začne prvky  množiny počítať.
·         Orientácia v počte je ovplyvnená fenomenizmom – t. j. aktuálnou javovou zložkou. , dieťa 3-4 ročné je popletené ako je množina ináč usporiadaná. Dieťa chápe číslo ako vlastnosť objektu, resp. množiny objektov, ktorá je ich trvalou vlastnosťou. K prekonaniu štádia fenomenizmu musí dieťa dosiahnuť štádia logických operácii a k tomuto dochádza vo veku 6- 7 rokov.
·         Porozumenie číselného radudieťa spravidla vie naspamäť základný číselný rad , ale nechápe význam čísel ani logiku ich radenia, prejavuje sa to preskakovaním , vynechávaním . Dieťa začína chápať , že počítať znamená priraďovať prvky číselnej rady k objektom. Musí však správne koordinovať poukazovanie predmetov a odriekavanie čísel, dokáže spočítať viac predmetov, ale koná viac menej mechanicky.. 5 ročné dieťa nechápe , že nezáleží na poradí v akom množiny počítame. Znalosť čísloviek , resp. názvu čísel nie je spojená s pochopením   číselného pojmu. 
·          
 
 
Charakteristické črty počítania detí predškolského veku :
 
deti majú tendenciu priradiť každému objektu jedno číslo, aj keď občas niečo vynechajú a iné počítajú viackrát nie je im jasné , že poradie čísel je záväzné a nedá sa preskočiť , alebo použiť dvakrát neuvedomia si vždy, že posledné číslo v rade označuje celkový počet
 
Socializácia
 
Rodina zostáva najvýznamnejším činiteľom, avšak do výchovy už môžu zasahovať aj iný dospelí, napr. starí rodičia. Dieťa sa dostáva do rôznych rolí, ktoré sa stávajú súčasťou jeho identity, alebo ju formujú. Je tu badateľne významný pokrok v osvojovaní si týchto rolí. Významný  je pokrok v osvojovaní si rolí, najmä mužskej a ženskej. A tak už štvorročné deti si uvedomujú svoje pohlavie, ako trvalý znak a preto odmietajú iné oblečenie zo strachu možnosti ohrozenia ich identity. Aj napriek dôležitosti rodiny si čoraz častejšie hľadajú vrstovníkov, s ktorými sa môže porovnávať a s ktorými môže spolupracovať. Výber spočíva napr. v rovnakých záujmoch, v zovňajšku, v pohlaví.“Socializačný proces obsahuje tri vývinové aspekty:
 
 
 Rodina, vzťahy s rodičmi, súrodencami
 
Rodina je základnou sociálnou skupinou. Vzťahy medzi jej členmi sú pre dieťa veľmi dôležité . Dieťa prisudzuje rodičom  všemohúcnosť , verí , že by si poradili s každou situáciou.  Táto predstava je postupne korigovaná. Rodičia sú vzorom s ktorým sa chce dieťa identifikovať.. Predškolské dieťa svoju potrebu byť ako rodičia uspokojujú predovšetkým v hre. V skutočnosti im ľudia stále pripomínajú, že nemôžu robiť všetko ako rodičia. Predškolský vek môžeme charakterizovať ako obdobie anticipácie rolí..
V predškolskom veku dochádza k posunu v chápaní pozície jednotlivých členov rodiny. Dieťa diferencuje rozdielnosť pozície dospelých, výlučnosť vzťahu medzi rodičmi a ,že súrodenci tvoria ďalšiu  podskupinu. Pozornosť si zaslúži detská interpretácia špecifickosti vzťahu medzi dieťaťom a matkou.
 
Kresba, hra, rozprávky
 .
Dieťa predškolského veku svoj názor na svet vyjadruje v kresbe, rozprávaní, alebo v hre.  Kresba – neverbálna symbolická funkcia, prejavujúca sa tendenciou zobrazenia reality tak ako ju dieťa chápe.
 
Fázy kresby:
  • Presymbolická – senzomotorická fáza pre  batoľa je grafomotorickou činnosťou čmáranina
  • Fáza prechodu na symbolickú úroveň– obdobie symbolického spracovávania, dieťa postupne zisťuje , že čmáranina môže byť prostriedkom k zobrazeniu reality, grafomotorický produkt, býva dodatočne pomenovaný, obvykle na základe nejakého znaku
  • Fáza symbolického vyjadreniadieťa dokáže uskutočniť úmysel kresbou niečo konkrétne zobraziť. Podobnosť kresby a zobrazenej skutočnosti je závislá na rozvoji celého komplexu schopností a vedomostí/ senzomotorickej koordinácie, motoriky, poznávacích procesov/, ako aj ďalších faktorov..
 
Vývoj kresby ľudskej postavy:
Štádium hlavonožcakresba ľudskej postavy sa objavuje okolo 3 rokov. Vychádza z vlastnej skúsenosti s vlastným tela., ale aj pozorovania iných ľudí. Najväčší význam zohráva tvár , je dôležitá pri nadväzovaní soc. kontaktu a preto sa dieťa sústreďuje na zobrazenie hlavy a tváre. Vývinovo nasledujúcim detailom sú končatiny, ktoré sú potrebné na akúkoľvek aktivitu
Štádium subjektívneho fantazijného spracovávania-  -  prelogický prístup. Zobrazujú ho 4- 5 ročné deti. Pre toto poňatie je typická akceptácia detailov, ktoré sú chápané ako dôležité a spôsobom zobrazenia nerešpektujú realitu- priehľadné kresby
Štádium realistického zobrazenia – prechod k realizmu, koniec predškolského veku. Detské výtvory sa podobajú skutočnosti. Táto premena je dôkazom rozvoja detskej kognitívnej decentralizácie.
 
        Hra
·         predstavuje spôsob vyjadrenia vlastnej interpretácie reality postoja k svetu i sebe samému. Symbolická hra slúži dieťaťu predškolského veku ako prostriedok na vyrovnanie sa s realitou, ktorá je pre dieťa zaťažujúca. Symbolická hra mu dovoľuje chovať podľa svojich predstáv a prispôsobiť realitu aspoň dočasne svojim potrebám, v hre je dieťa slobodne a spracováva situáciu tak ako to jemu vyhovuje . Tematická hra na niečo slúži na precvičovanie budúcich rolí- na školu , na obchod, na lekára, .
·         Typickým spôsobom uvažovania a prežívania detí predškolského veku sú rozprávky.Rozprávkový dej je zjednodušený a riadi sa jednoznačnými pravidlami , dobro zvíťazí, zlo bude potrestané. Rozprávkový svet má požadovanú štruktúru a pravidlá. Tento svet sa javí dieťaťu bezpečne, ľahko sa v ňom orientuje a môže sa na ne spoľahnúť. Rozprávky pomáhajú dieťaťu pochopiť fungovanie  skutočného sveta, abstrakciu všeobecných situácii a vzťahov.
·         Úlohy jednotlivých postáv sú jasne vymedzené a diferencované. Dieťa jasne vidí ako sa chovajú zlí a ako ako dobrí.   Rozprávky prispievajú k vymedzeniu detskej identity, uspokojujú potrebu stotožnenia s hlavným hrdinom. Rozprávky uspokojujú potrebu nádeje, lebo všetko zlé sa nakoniec v dobré obráti.
 
Spôsoby emočného prežívania detí predškolského veku:
 
·         Vzdor a zlosť – nie sú také časté, deti lepšie chápu príčiny vzniku nepríjemných situácii. Zlostné reakcie sa objavujú najviac v kontakte s vrstovníkmi, pri kumulácii príkazov a zákazov.
·         Prejavy strachu- sú v predškolskom veku viazané na rozvoj detskej predstavivosti , na schopnosť vytvárať imaginárne bytosti. Deti majú tendenciu vzájomne sa strašiť, navodzovať si tak pocity , veľakrát s príjemnými zážitkami.
·         Veselosť- pozitívny emočný stav, rozvíjajúca zmysel pre humor . Odpovedá uvažovaniu detí predškolského veku. Predškolské dieťa chápe dimenzie najbližšej budúcnosti, dokáže prežívať uspokojovanie v rámci ich očakávania dokáže sa na niečo tešiť.
·         Emočný vývin pokračuje od porozumenia t.j. pochopenia kvality a významu jednotlivých emócii a ich prejavov, k postupnému chápaniu  k auzálnych vzťahov. Deti chápu aktuálny význam emócii, vedia, že vyjadrujú pozitívne alebo negatívne   hodnotenie. 5- 6 ročné dieťa dokáže odhadnúť svoje emočné skúsenosticitového prežívania a uplatní ich pri odhade budúcich citových  zážitkov. Orientácia v základných emóciách je pre deti tohto veku ľahká , porozumenie komplexnejších emócii je  ťažšie. 4-5 ročné deti si väčšinou neuvedomujú , že ľudia môžu prežívať iné emócie. Až po 5 roku si dieťa uvedomí , že emočné prežívanie môže byť aj zložitejšie. Porozumenie emočnej ambivalencie – je náročné. Až 6 ročné dieťa  pochopí, že ľudia sa za určitých okolností môžu cítiť dobre aj zle a môžu reagovať rôznymi pocitmi.
-          Dieťa predškolského veku začína chápať príčiny emočných reakcii, uvedomuje si , že
 určité situácie obvykle vyvolávajú rovnaké pocity. Od 3 rokov dieťa bez problémov identifikuje dianie, ktoré má pozitívne účinky, napr. navodzuje pocit šťastia.. Príčiny negatívnych emócii sú ťažšie identifikovateľné , situácie vyvolávajúce zlosť, strach
 dokážu diferencovať až 4 ročné deti. Medzi 5-6 rokom dochádza k posunu v chápaní príčin emočných reakcií. Často sa tu uplatňuje mechanizmus projekcie. Deti rozlišujú udalosti podľa toho ako by sa v nich cítili ony, sú presvedčené , že všetci ľudia budú reagovať rovnako.
 
V predškolskom veku sa rozvíja aj emočná inteligencia. Deti lepšie chápu voje pocity, dokážu prejaviť empatiu k emočným zážitkom iných, čiastočne dokážu ovládať svoje citové prejavy. Od detí predškolského veku ľudia vyžadujú aby ovládali svoje emócie , predovšetkým prejavy negatívnych  emócii – zlosť, vzdor, mrzutosť, podráždenosť..
 
V predškolskom veku sa rozvíjajú vzťahové emócie. V sociálnom kontexte sa objavujú city ako láska, sympatia, nesympatia.
  • Prevažujúce emočné ladenie dieťaťa jeho tendencie reagovať určitým spôsobom nezávisí len na temperamente , ale aj na skúsenosti, miere istoty a bezpečia v rámci istoty.. Nie je prekvapujúce , že u detí , ktoré majú bezpečné zázemie prevažujú pozitívne emócie  a naopak.
  • Nenávisť, odmietanie určitého človeka sa obvykle prejaví silnú reakciu , ktorá nemá dlhé trvanie. Pozitívne vzťahové emócie trvajú dlhšie a prejavujú sa radosťou zo spoločného zdieľania.
V predškolskom veku sa naďalej rozvíjajú orientácie v emóciách iných ľudí a schopnosť empatie, ktorá je považovaná za súčasť emočnej inteligencie. Skúsenosti s vlastným emočným prežívaním  sa u detí predškolského veku integrujú okolo 5 až 6. roku. Deti už dokážu rozoznať skutočné emočné prežívanie., chápu , že vonkajší prejav nemusí mať vždy jednoznačný význam. Vcítenie do emočného ladenia iných, predovšetkým blízkeho človeka môže viesť k indukcii rovnakého zážitku či hodnotenia.
Deti, ktoré dokázali presnejšie diferencovať pocity iných sú u svojich vrstovníkov obľúbenejšie, sú to častejšie deti , ktoré mali možnosť získať potrebnú skúsenosť.
Sebahodnotiace emócie – môžu byť pozitívne aj negatívne.. Dieťa predškolského veku dokáže prežívať hrdosť na svoje chovanie, vzhľadom k ich egocentrizmu. Objavuje sa pocit viny., ktorý je viazaný na dosiahnutie určitého stupňa morálneho uvažovania. Dieťa cíti vinu , ak si uvedomí , že urobilo niečo čo je hodné odsúdenia.  
Dúfame, že sme Vám aspoň čiastočne priblížili vývin malej detskej osobnosti v období predškolského veku.